::: spomína si na niekoľko vecí. Napríklad, že keď bola malá, tak ju opustil. Hral úlohu otca, aj na to si ešte celkom spomína, hoci spomienky na neho sú v celku rozporuplné a skreslené časom. Niekde žije, no vzťah medzi nimi je celkom náročné definovať. Kontakt intenzívne neudržiavajú, teda o vrúcnom pute medzi otcom a dcérou nemôže byť reč. V živote sa to stáva a nie je to asi nič výnimočné. Teda do momentu, keď zazvoní telefón a otec jej oznámi, že sa z neho vo veku sedemdesiat rokov stala žena.
Ak rozmýšľate nad tým, že v tomto momente prestanete čítať, lebo to znie ako strelený americký scenár, dá sa tomu úplne rozumieť. Lenže nie je. Pre americkú spisovateľku a Pulitzerovou cenou ovenčenú novinárku, je tento príbeh nielenže skutočný, ale dokonca sa dokázala s ním popasovať vo svojej knihe "V tmavej komore". A urobila to priam bravúrne, pretože sa neuchýlila k výlevu nejakých osobných a prvoplánových emócií, ktoré by zrkadlili prevažne jej pohľad na túto skúsenosť. Podstúpila v nej investigatívnu cestu po poznaní blízkeho a zároveň vzdialeného človeka. Spája obrazy muža z minulosti, ktorý bol jej otcom s výpoveďami a vzhľadom ženy, ktorou sa stal. Bez pátosu, výlevov, sebaľútosti a fňukania skladá s novinárskou faktickosťou fragmenty, ktoré jej majú pomôcť pochopiť a nájsť odpovede. A to nielen o transsexualite, jej formách a problémoch, ktoré sú pre mnohých z nás nepredstaviteľné.
Pátranie po rodinných koreňoch ju dokonca zavedie k židovským predkom v Budapešti do obdobia počas 2. svetovej vojny, či dokonca na Slovensko. Analyzuje s chirurgickou presnosťou maďarský antisemitizmus a nacionalizmus. Ten z minulosti, no i ten, ktorý krajinu dnes priviedol až k takej katastrofe, akou je Viktor Orbán. Isté paralely, ktoré človek pri čítaní musí vnímať aj v súvislosti s našou krajinou, sú príliš nápadné a desivé.
Sila tejto knihy nespočíva ani tak v nejakej bizarnosti príbehu, ako v tom, že ho Faludi vystavala na pozadí jednej dôležitej témy, ktorá najmä v dnešnej dobe veľmi silno rezonuje. Témy identity. Identity v celej jej komplexnosti, identity sexuálnej, náboženskej, národnostnej. Čo to je? Kde vzniká jej potreba? A prečo sa vlastne snažíme zapadnúť do nejakých spoločnosťou definovaných šablón? Nakoľko je táto naša identita skutočná a nakoľko sa ňou prekrývajú komplexy a strach? A do akej miery sme schopní vzdať sa sami seba len preto, aby sme niekam patrili?
Existuje niekoľko kníh, o ktorých tak nešťastne hovorím, že by mali byť „povinným čítaním“. Táto k nim rozhodne patrí. Najmä v dobe, keď naša spoločnosť bude zvádzať boj o svoje hodnotové smerovanie. V dobe, kedy budeme z každej strany počuť, že tolerancia k odlišnosti tu nemá miesto, musíme cibriť našu ostražitosť a schopnosť rozpoznať zlo. V dobe, keď sa jeho zárodok, prezlečený za identitu svätého a dobrého, snaží ovládnuť naše životy, nám môže byť táto kniha nápomocná, veľmi nápomocná.
