Covid nám našpekáva, ako (sa) treba učiť

Autor: Eva Habankova | 31.3.2020 o 12:09 | (upravené 31.3.2020 o 18:31) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  486x

::: svet je plný zmätku, hlaď, aby si sa mu nepodobal :::                                                                                           ::: marcus aurelius::: (rímsky cisár a filozof)  

::: sme vyľakaní a zmätení. Nečudo! S podobnými situáciami nemáme veľa skúseností, sú špecifikom, ktoré je ťažko k niečomu prirovnať. Stojíme ako neskúsený prváčik v prvý deň školy a nevieme, ako to celé dopadne. Vlastne nie. Sme na tom horšie. Nie je tu totiž nikto, kto by nám vedel povedať, ako tento koktail chaosu a veľkých otáznikov môže skončiť. Chceme, aby sa to nikdy nestalo, alebo stalo inak, niekomu inému, inokedy, len nie tu, teraz a takto, nie nám. Je to tvrdý úder, ktorý odkryje naše hlboké, pod povrchom skryté problémy a slabé miesta. Bez akejkoľvek emócie ich vyloží na stôl a v tichosti bude sledovať, ako sa so všetkým vyrovnáme. 

To čo momentálne vnímame ako neštandardné a neobvyklé vzhľadom na našu minulosť, nemusí byť až tak ojedinelé v našej budúcnosti. Nemusí sa jednať rovno o  pandémiu, no teraz je možno správny čas prijať fakt, že veľké spoločenské zmeny a výzvy, pri ktorých nebudeme disponovať overenými riešeniami, budú prítomné v našom svete omnoho častejšie než doposiaľ. Svet sa vyvinul v jeden prepojený živý organizmus. Ak jeho časť utŕži veľkú ranu, pravdepodobne ju pocíti celé telo. Ak si ľudia majú nakloniť budúcnosť vo svoj prospech, mali by sa prestať utápať v predstavách o jeho nemennosti, či nezávislosti od ostatných; a naopak sa naučiť sa plávať v neprebádaných vodách rýchlych zmien, globálnej spolupráce a využiť to najlepšie z ľudského potenciálu v kombinácií s ponúkanými vymoženosťami moderných technológií, vedy a inovácií. Ak nám táto kríza niečo ponúka, tak je to možno práve hrubý náčrt odpovede na otázku, ktorú si tie najmúdrejšie hlavy nastupujúceho digitalizovaného sveta často kladú. Akú rolu bude zohrávať človek budúcnosti vo svete, v ktorom ho v mnohých oblastiach nahradia technológie a stroje?

Ak sme ochotní akceptovať tento meniaci sa obraz sveta, vychádzajú nám z toho niektoré zručnosti, ktoré sa musíme snažiť v deťoch a mladých formovať. Práve spôsob učenia a rozmýšľania, ktorý im v každodenom učení a živote vštepujeme, hrá pri tom kľúčovú rolu. Na čo sa treba teda zamerať?

Pravda a lož

Na pochopenie akéhokoľvek problému potrebujeme informácie. To je fajn, lebo toto je doba dát a informácie sú všade, sú dostupné a okamžité. Tá odvrátená strana mince je, že sa nám v jednom priestore premiešali fakty a klamstvá do jednej homogénnej zmesi.  Jedna zo základných zručností človeka v dobe pretlaku informácií teda je schopnosť s nimi vedome pracovať. No a to znamená potrebu  prechodu od učenia faktov k učeniu o faktoch. Prestať memorovať suché informácie, ale naučiť sa ich vyhľadávať, selektovať, overovať a spájať do zmysluplných celkov. Lebo ten vzťah je jednoduchý. Ak sa ľudia nenaučia technológie správne používať, tak budú technológiami zneužívaní.

Ako na to pri bežnom učení?  Dávajte deťom k dispozícií viac zdrojov informácií, ktoré sa viažu k jednej téme (texty, knihy, filmy). Zadajte oblasti, otázky na ktoré by mali nájsť odpovede a nechajte ich hľadať.  Venujte pozornosť odkazom v texte  a pátrajte po nich.  Ak zvládnu základy, nájdite alebo si vyrobte si nejakú „fake news“, ktorá zámerne zavádza. Občas sa zahrajte na  „diablovho advokáta“ a zvádzajte s nimi argumentačný súboj, v ktorom bude ich úlohou usvedčiť vás z klamstva na základe toho, čo zistili a prečítali.

Konanie a prispôsobenie sa

Tak ako je potrebné vedieť oddeliť pravdu od lži, je dôležité vedieť rozlíšiť, ktoré okolnosti sú dané, a ktoré ovplyvniteľné. No a pokiaľ je niečo ovplyvniteľné, tak je dobré vedieť akým spôsobom. Zorientovať sa v chaose, zanalyzovať situáciu, vyvodiť konštruktívne závery je základ. Na to treba rozvíjať kombináciu odborných znalostí, kreativity, flexibility, logiky, inovatívnosti, odvahy, znalosti moderných technológii. A vedieť to namiešať v rôznych pomeroch. Preto tisíckrát opakované nalinkované učenie typu „úloha A má výsledok B“ je stratou času.

Ako na to pri bežnom učení? Myslenie a kreativitu aktivujete viac položením otázky ako suchou prednáškou. Ak je výklad potrebný, potom dbajte na súvislosti, zamerajte sa na vzťah príčina-následok a vkladajte rôzne premenné  (Čo ak by úloha znela inak? Čo ak by ešte vstúpil iný faktor? Zvrátilo by to vývoj, ak by sa vtedy rozhodol konať podľa rád senátu?). Prepájajte učivo so súčasnosťou alebo možnosťou praktického využitia v živote (Kde môžeš tento poznatok uplatniť? Ako by si to riešil, keby stojíš pred týmto rozhodnutím ty? Čo by si zvažoval? Ktoré svoje schopnosti by si vedel pri tom využiť?). Na správne odpovede navádzajte, nesypte ich z rukáva (Skús sa pozrieť na situáciu z pozície iného človeka, nezmenil by si názor?).

Technológia a človek

Máme technológie, o ktorých sme pred pár rokmi mohli len snívať. Sme zdravší, žijeme dlhšie a všetko postupne transformujeme do virtuálneho sveta (naše osobnosti, súkromie a naše vzťahy). No mnohí práve v týchto dňoch zistili, že to čo sa javilo ako sociálne, sociálne až tak nie je, lebo túžia po fyzickej ľudskej spoločnosti. Rovnako odhalili, že stratili schopnosť byť sami, lebo sa samotu snažia vytesniť sústavným hladkaním telefónu, či falošnou ilúziou nejakej virtuálnej obľúbenosti. Ale na druhej strane možno práve vďaka tomu pochopili, že práve onen pocit spolupatričnosti, ľudskosti a vzájomnej pomoci nás v ťažkých chvíľach drží nad vodou. Žiadne „ja“ nemá šancu toto zvládnuť samé. A jediné, čo nám dáva akú-takú nádej je slovo „my“. Ak má zmysel v deťoch niečo formovať, tak určite to, v čom technológie nebudú schopné ľudí tak skoro nahradiť.  

Ako na to pri bežnom učení? Ponúkajte im pomoc, naučia sa ju poskytovať tiež. Nechváľte ich za hlúposti, ale za veci, ktoré si pochvalu zaslúžia. Oceňujte snahu, nápady a usilovnosť, nie výsledky. Pokojne im rozprávajte o tom, čo, koho a prečo uznávate a obdivujete. Ak sa im niečo nepodarí, tak sa spolu na tom zasmejte a pokúste sa to urobiť znova. Priznávajte pred nimi vy svoje chyby, je to ľudské. Učte ich empatii, humoru a láske. Jednoducho ich učte sťať sa človekom, to sa im v živote zíde najviac, v tom spočíva ich jedinečnosť. 

Snáď ma učitelia veľmi nevyhrešia, keď budem teraz tvrdiť, že najdôležitejšiou lekciou a úlohou domáceho učenia týchto dní nie sú slovíčka z nemčiny, či roky Púnskych vojen. Nevadí, že to ako rodičia nestíhate, ani že im nedokážete stopercentne vysvetliť chémiu. To sú maličkosti a tie sa dajú s prehľadom dobehnúť. Pokúste sa na tento špecifický čas zmeniť svoj postoj "nemáme školy, lebo prišiel Covid" na pohľad "prišiel Covid a ten nám dáva môžno najdôležitejšiu prípravnú lekciu nášho života".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: USA horia, prezident hovorí o streľbe do ľudí

Čo sa deje v Spojených štátoch a čo protesty spustilo.

Komentár Petra Schutza

Matovičov poklad je iluzórny

Otváranie sa von je predsa len spornejšia káva ako dovnútra.


Už ste čítali?