Tak čo? Ako blízko chcete byť, aby ste deťom pomohli pochopiť masové umieranie?

Autor: Eva Habankova | 2.2.2020 o 17:25 | (upravené 4.2.2020 o 19:46) Karma článku: 4,07 | Prečítané:  689x

::: história bude ku mne zhovievavá, pretože som sa odhodlal ju písať :::                                                                                        :::sir winston churchill:::

::: keď si minulý rok celý svet pripomínal 75. výročie uskutočnenia  jednej z najvýznamnejších vojenských operácií v našej histórií, my sme sa museli hanbiť. Spomienka na túto udalosť sa diala za účasti najvýznamnejších štátnikov sveta, teda okrem Slovenska. Náš premiér nemal čas (či tak nejak) a prezident premiérovi odmietol kryť chrbát, a tak nás zastupoval úplne bezvýznamný politik. Okrem toho, že sa jednalo o veľké diplomatické fiasko a my sme sa ako krajina úplne znemožnili, omnoho horšie bolo iné zistenie. Zasa sme si museli raz priznať, koľko sme toho z vlastnej histórie nepochopili. Ba čo viac, že nám to bolo opäť raz úplne jedno.

Teda nie všetkým. Nám nie. Keď sme rozmýšľali, kam vyrazíme s deťmi cez leto, tak nejak prirodzene z toho vyšla práve Normandia. Samozrejme sa takéto nápady nestretnú zo strany pubertálnych detí s nadšením, takže musíte rozmýšľať nad tým, ako im povedať to, čo sa im povedať snažíte. A keďže ide najmä o to, aby informácia, ktorú odovzdávate neostala nepovšimnutá medzi miliónom ďalších informácií bez hlbšieho významu, musíte vzbudiť záujem a podať veci tak, aby sa ich nejako dotkli. Lebo jedna vec sú dejiny, dátumy a fakty. No a tá druhá to, čo si z nich máme v sebe niesť.

Preto som im pustila najskôr film. Odhliadnuc od amerického pátosu a toho, že úvodná scéna nie je zrovna najľahšie pozeranie, je film „Zachráňte vojaka Ryana“ azda najautentickejším filmovým materiálom na pochopenie toho, čo sa v to osudné ráno na normandských plážach odohralo. Potom im už iba poviete, že tam, presne tam, na tých miestach budeme stáť. A pripravíte si tak pôdu, aby ste mohli začať rozprávať.

V tej dobe žil jeden svetoznámy fotograf a jeho meno bolo Robert Capa. Dokonca nejakí z jeho predkov pochádzali zo Slovenska. No a Capa bol geniálny, no musel byť jeden z najšialenejších mužov na svete. Ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Písal sa rok 1944 a Hitler mal obsadenú Európu. Stalin síce tlačil jeho vojská svojou Červenou armádou na východe, ale to nestačilo. A tak sa spojenci (tak sa hovorí krajinám, ktoré sa vo vojne spojili proti Hitlerovi) dohodli na vytvorení takzvaného západného frontu, ktorý by im následne umožnil tlačiť nemecké vojská aj z druhej strany. Nacisti však kontrolovali všetky prístavy. Spojeneckým vojskám nezostávalo nič iné, iba zaútočiť z mora na pobrežie, obsadiť ho a prebrať nad ním kontrolu. Takto mohli postupovať ďalej do vnútrozemia a zároveň získať miesto, ktoré by mohlo slúžiť na dodávky zbraní do Európy. 

Píše sa 6. júl 1944 a na plážach v Normandii sa v ranných hodinách vylodili spojenecké vojská dvanástich krajín sveta, medzi nimi aj Česko-Slovenska. Vojenská operácia dostala krycí názov OVERLORD. Inak nazvaná aj Deň-D, keďže sa jednalo o strategický moment, ktorý mal zásadný vplyv na priebeh vojny. Údajne existujú odhady, že práve vylodenie v Normandii pomohlo skrátiť obdobie trvania 2. svetovej o niekoľko rokov a tým výrazne znížilo straty, ktoré by si vojna vyžiadala na ľudských životoch.

A tak sa to stalo. Tisícky vojakov, z ktorých mnohí neboli ani z Európy, povyskakovali v to ráno do vody, aby zaútočili na nemecké hniezda na pobreží. Muži, skúsení vojaci, ale aj chlapci, ktorí prvý krát držali v ruke zbraň sa bez akýchkoľvek štítov rozbehli k pobrežiu, odkiaľ na nich z výšky pálili guľky. Pravdepodobnosť, že si išli v ten deň na istú smrť sa rovnala takmer istote. A medzi nimi geniálny a šialeno-odvážny Robert Capa. Nedržal zbraň, ale fotoaparát a ako jediný priniesol svedectvo z hrôzostrašnej prvej línie vylodenia v Normandii. Odfotil viac ako stovku záberov, z ktorých sa zachovalo iba 11 a tie dostali názov „The Magnificent Eleven“. Neskôr sa stáva jedným zo spoluzakladateľov najznámejšiej fotgrafickej agentúry na svete „Magnum photos“ a celý svet pozná jeho veľmi známy výrok o fotografii „ak nie sú vaše fotografie dostatočne silné, neboli ste dosť blízko.“

Viac som im asi nepovedala. Lebo, keď vystúpite z auta, tak sa vám hovoriť ani nedá. Čokoľvek ste si teoreticky predstavovali je nič oproti tomu, keď tie pláže na vlastné oči vidíte. Sú tak šíre a rozľahlé. A vy si predstavujete, že sú plné ľudí, na ktorých niekto z útesov strieľa. Všade hmla, smrad, mŕtve telá a voda, ktorá zmenila farbu na červenú. Živé terče! A toto sa tam stalo. O tomto hovoríme, keď hovoríme o povestnom Dni-D v Normandii.  Tie cintoríny sú nekonečné lány náhrobných kameňov a vy máte dojem, že nemajú začiatok, ani koniec. Tisíce mužov, bratov, synov, ktorí zomreli na cudzom území a nikdy sa nevrátili domov. Za nás!

Preto každým centimetrom svojho bytia, každou jednou bunkou svojho tela, z nekonečnej úcty k takým ako oni, z úcty k človeku a bytiu, budem svojim deťom rozprávať o tom, čo je fašizmus. Že je to jednosmerný lístok, kúpený za nenávisť, hlúposť a ľahostajnosť, ktorá sa na počiatku tak vôbec nemusí javiť. Smrtiaci kokteil, ktorý keď začne účinkovať, nezanechá po sebe nič, iba cintoríny plné mŕtvych nevinných ľudí. Kokteil, pri ktorom je nebezpečné nechať sa nahovoriť práve na ten prvý „nevinný“ pohár. A každý musí prevziať zodpovednosť. Za seba, za to, čo šíri, čo hovorí, za to, čo môže a dokáže ovplyvniť, za to, čo si pre túto krajinu o chvíľu vyberie.

Prečo?

Lebo ak to neurobíme, tak jedného dňa budú naše deti príliš blízko. Príliš blízko smrti, presne tak ako bol Capa, ktorý popri tom, ako fotil smrť v prvej línii, nahlas hovoril „Je to vážne! Je to vážne!“.

 

(pozn. v blogu sa nesnažím o podrobný historický a odborný výklad danej udalosti, nakoľko nie som ani historik, ani vojnový stratég. Jedná sa o všeobecne dostupné fakty. Informácie, ktoré úvádzam, som čerpala z múzeií v Normandii a zo spoľahlivých internetovych zdrojov).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: USA horia, prezident hovorí o streľbe do ľudí

Čo sa deje v Spojených štátoch a čo protesty spustilo.

Komentár Petra Schutza

Matovičov poklad je iluzórny

Otváranie sa von je predsa len spornejšia káva ako dovnútra.


Už ste čítali?