::: najväčším nepriateľom poznania nie je nevedomosť, je ním ilúzia poznania ::: Stephen William Hawking
::: prečo je v dnešnej dobe tak dôležité viesť deti (a nielen tie) k mysleniu? Prečo sa učenie nerovná poznaniu? Čo tragicky v tejto krajine nemáme, mať by sme mohli, keby nemárnime šancu? Prečo by sme mali deťom prestať hovoriť, že múdrejší ustúpi? Prečo im nepomôžu ani tri svetové jazyky, ak nebudú vedení k spolupatričnosti a spoločenskej zodpovednosti? Prečo najzvrátenejšiou vecou, ktorú dospelí od detí požadujú, je poslušnosť? Čo je to "to" kritické myslenie, ktorým sa tu každý oháňa? Prečo musia chápať súvislosti a rozumieť faktom? Ktoré knihy by pri ich vzdelávaní nemali chýbať? Prečo je potrebné naučiť ich ťažiť z chýb a nie upínať sa k neexistujúcej dokonalosti? Prečo je dôležité budúcnosť predvídať a nie nečinne očakávať? A prečo má vlastne poznanie a vzdelanie takú moc? Prečo je tak jednoduché vychovať extrémistu, či náboženského radikála? A prečo k pochopeniu hodnôt ako sloboda, demokracia, ekológia musia byť deti dlhoročne vedené, inak si ich nebudú vážiť? Ako ich môže naša pasivita, hlúposť a ľahostajnosť pripraviť o budúcnosť? Prečo s nimi komunikovať o pojmoch ako sú konšpiračné teórie, európske hodnoty, migrácia, kybernetický priestor, inštitúcie, umelá inteligencia, xenofóbia...? Ako ich pripravovať na budúcnosť, ktorá bude úplne iná?

O tom a o všeličom inom bude tento blog. O tom, že toto sú témy, ktoré som mala strach nechať na náš vzdelávací systém, aj o tom, prečo to tak je. O tom, ako sa musíme nanovo naučiť uvažovať o vzdelávaní a poznaní. O tom, ako sa krásne dá prostredníctvom príbehov, zážitkov, logických vysvetlení sprostredkovať to podstatné o demokracii, spoločnosti a vzájomných súvislostiach. O tom, že zvedavosť je mocná hybná sila. I o tom, že je úplne prirodzené nevedieť, nerozumieť, báť sa, no vôla v tom zotrvať môže byť veľmi nebezpečná. O tom, že myšlienkami, ktoré odovzdávame ďalej, tvoríme svet zajtrajška. Ten svet generácií po nás, za ktorý nesieme priamu zodpovednosť.